Ing. JOZEF ŠTEFÁNIK, vedúci Lesnej správy Opatová nad Váhom, 1988

Od nepamäti sa hovorí, že lesy v Opatovej v prevažnej výmere patrili cirkvi. Píše o tom aj Jozef Branecký v diele Skalka, ktoré vyšlo v roku 1929 v trnavskom Vydavateľstve Spolku sv. Vojtecha. Katastrálne územie obce Opatová v minulosti siahalo ďaleko za staré koryto Váhu, pravdepodobne až po Habovku a Skalskú Novú Ves.    Ja som nastúpil do trvalého zamestnania ako 16-ročný praktikant na polesí v Gápli, ktoré patrilo k lesnej správe v Opatovej a  lesná správa v tom čase pod Študijnú základinu pri Povereníctve školstva v Bratislave. Výťažok z lesov i poľnohospodárstva základiny mal byť venovaný chudobnej študujúcej mládeži. Výmera obhospodarovaného lesa z tých čias sa by sa dala zistiť iba z archívov, avšak na lesnej správe sa žiadna dokumentácia nenachádza.    Pamätám si, že v roku 1947 bola lesná správa v Opatovej. Tejto vtedy patrili i lesy v Zliechove, kde bol jeden lesnícky úsek, ktorý obhospodaroval horár Štefan Pevný a podliehal priamo pod polesie v Gápli. Toto polesie malo ešte ďalšie tri úseky s horármi Štefanom Hudákom, Jozefom Vargom a  Jozefom Riabičom. Vedúcim polesia bol Hegedűš. Toho vystriedal Anton Butaš, za ktorého som nastupoval i ja v roku 1947 ako praktikant a neskôr po zapracovaní ako technik polesia.    Na lesnej správe v Opatovej boli vedúcimi správy vo funkcii lesných radcov: Generič, Bendík, Grand, Kučera, Medrický a Hruša až do 15. decembra 1949, kedy Študijnú základinu prevzali štátne lesy.    Vtedajší spôsob výroby dreva bol hodne odlišný od dnešného.  V mnohých prípadoch sa ťažilo veľkoplošne, najmä drevina buk, ktorý sa dodával vo veľkom množstve pre zahraničné firmy. Veľa buka sa spracovalo na železničné pražce. Tie sa kresali priamo na odvozných miestach v lese. Veľké množstvo kvalitnej drevnej hmoty sa predávalo ako palivo.    Drevo sa ťažilo ručnými dvojmužnými pílami, tzv. bruchačkami, silné stromy dvoj až štvormužnými pílami s tzv. americkými zubami. Pamätám si, že v Gápli bol jedľový porast  pod Kohútovou /s tokaniskami hlucháňov/, kde niektoré stromy mali priemer pri pni až 220 cm. Približovanie dreva sa vo veľkej miere vykonávalo ručne, gravitačne, rizňovaním a koňmi. V Opatovej sa približovalo aj volským záprahom.  Konským i volským záprahom sa drevo prevážalo aj na pílu do Chocholnej.    Pestovanie lesa bolo v minulosti viac preferované. Spôsob pestovania lesa sa podstatne nezmenil.  Základným náradím je stále motyka, sekera a malá rámová alebo oblúková pílka. Na prospech lesa sa však zmenil intenzívny zásah – prerezávky a prebierky vo všetkých porastoch, čo sa v minulosti vykonávalo len ojedinele.    V čase Študijnej základiny mala lesná správa Opatová asi 60 zamestnaných robotníkov. Nepracovali po celý rok ale iba sezónne. Drevo sa ťažilo väčšinou v zime na snehu, čo priaznivo pôsobilo na prirodzený nálet – zmladzovanie lesa. Pestovná činnosť v lese sa vykonávala v jarnom, letnom a jesennom období. Robotníci aj horári chodili do odľahlých lesov pešo. Stravovali sa studenou domácou stravou, prevažne slaninou a chlebom, čo zapíjali občerstvujúcou čiernou cigorkovou alebo meltovou kávou. Chodilo sa i na tzv. týždňovky, keď ťažbári bývali v drevených búdach. Takmer každý večer po práci varievali zemiakové halušky na otvorenom ohni.     Po prevzatí Študijnej základiny štátnymi lesmi boli vytvorené nové teritóriá polesí, ktoré boli pričlenené do spádových oblastí, podliehajúcich pod lesné závody. Polesie Opatová nad Váhom patrilo od roku 1949 pod Lesný závod Trenčín. Pôvodná rozloha polesia bola väčšia, lebo pod toto polesie patrila i časť Javorníka v Soblahove, Zábranie pri Trenčíne a Dužíkove pri Peťovke. Výmera lesa z tohto obdobia je neznáma, prezradili by ju iba archívy. Vedúcimi polesia v Opatovej – pokiaľ si pamätám – boli: Štefan Šmecko, ktorý potom robil ako lesník v čase pôsobenia Otta Pobieckého /1956 – 1964/, Ing. Ján Slezák /1964 – 1971/, Ing. Jozef Štefánik /1971 – 1974/. Lesníkmi do roku 1964 boli: Gustáv Škunda, Jozef Chytil, Marian Žiži, Eduard Nosálek, Pavol Závodský, Jaroslav Sýkora a Karol Gabaj.    Zo záznamov nachádzajúcich sa na Lesnej správe Opatová /LHP 1962 – 1971/ možno vyčítať, že polesie Opatová malo výmeru spolu 2 054, 7155 hektárov, z toho podľa katastrálnych území bola výmera: Trenčianske Teplice – 438,1788 ha, Trenčianska Teplá – 98, 5904 ha, Dobrá – 183, 0500 ha, Opatová – 791, 5263 ha, Kubrá – 204, 5400 ha, Kubrica – 338, 8300 ha. Polesie operatívne obhospodarovalo  celkom 2066, 9909 ha lesa, čiže lesy štátne a aj 120, 1000 ha lesa pod odbornou správou – lesy súkromné a lesy  JRD Trenčianska Teplá – 27, 18 ha/, JRD Dobrá – 51, 69 ha, JRD Opatová – 13, 92ha, JRD Kubrá – 6, 66 ha a JRD Kubrica – 9, 51 ha.    Pre celé polesie bola predpísaná únosná ťažba na decénium, a to rubná – 40 700 m³, z toho  9 500 m³ ihličnatá a 31 200 m³ listnatá. Táto bola predpisom zvýšená na 46 400 m³, z toho  11 700 m³ ihličnatá a 34 700 m³ listnatá v kôre. Ťažba rubná na decénium bola stanovená celkom na 41 972 m³ bez kôry. Predrubná ťažba na decénium bola predpísaná vo výške  10 204 m³, z toho 2 096 m³ ihličnatá. Tento plán bol zákonom. V pestovateľskej činnosti bol takýto predpis: podsadby – 8, 30 ha, doplňovanie kultúr a mladín – 26, 75 ha, zalesnenie vyťažených plôch – 140, 29 ha = únosné z ťažieb, 160, 72 ha = zvýšené z ťažieb, ošetrenie kultúr okopaním a vyžínaním – 35, 46 ha, prerezávky – 304, 81 ha.      Polesie malo k dispozícii asi 30 robotníkov, v tom čase bol ich počet dostačujúci. Trvale malo 2 – 3 páre režijných koní. Ťažba sa už vykonávala ťažkými dvojmužnými motorovými pílami 2M-50 čs. výroby. Neskôr prichádzali naše, sovietske a potom západonemecké jednomužné motorové píly. Ujala sa JMP Stihl-Contra z NSR. Bola výkonná, ale vážila až 11 kg. Ťažba bola plánovito riadená. Drevo sa dodávalo na domáci i zahraničný trh. Výroba dreva sa musela prispôsobiť naším drevospracujúcim a nábytkárskym podnikom, chemickému, energetickému, hutnému a spotrebnému priemyslu, i zahraničným odberateľom. Postupne sa obmedzovala výroba palivového dreva a takmer všetka hmota sa musela dodávať na odbyt ako úžitková v podobe guľatinových alebo rovnaných sortimentov.     Zbližovanie dreva sa vykonávalo ručne a režijnými koňmi, veľa i súkromnými povozníkmi. Približne v roku 1963 pribudol polesiu prvý kolesový traktor. Približovanie dreva súkromníkmi sa tak obmedzilo a postupne úplne zaniklo.    Pestovanie lesa sa robilo v súlade s lesným hospodárskym plánom. Polesie malo tri lesné škôlky a bolo sebestačné vo výrobe sadeníc na umelú obnovu lesa. V tom čase bol dostatok pracovných síl na pestovateľskú činnosť, i keď  väčšinu tvorili robotníčky – dôchodkyne. Pracovali pri obnove, ochrane, ošetrovaní lesa, v prerezávkach, pri výrobe sena, pri pestovaní sadbového materiálu v lesných škôlkach a ostatných pestovateľských prácach.    Pre celkové pomery lesného hospodárstva v tom období po právnej stránke je charakteristický lesný zákon č. 166/60 Zb., ktorý jednotne upravil právne normy podľa požiadaviek socialistického lesného hospodárstva. Všetky dovtedajšie rakúske, uhorské a zemské predpisy /patent č. 250/1852, z. č. XXXI/1879, z. č. 93/1883, z. č. 117/1884, z. č. 11//1893, z. č. 52/1897/ a ostatné právne normy a vykonávacie predpisy a vyhlášky k týmto normám, boli zrušené.     Ešte v roku 1951 boli vytvorené Krajské správy lesov, ktoré mali na starosti starostlivosť o pestovanie lesa a lesné priemysle, ktoré mali na starosti celú ťažbovú činnosť. Toto trvalo až do roku 1956, keď sa opätovne zriadili lesné závody. V roku 1974 boli namiesto polesí vytvorené lesné správy, pozostávajúce z dvoch až troch polesí. Táto organizačná jednotka mala vyššiu výmeru lesa a o to viac všetkých druhov prác, a teda i výkonov v pestovateľskej i ťažbovej činnosti.    Podľa nového lesného hospodárskeho plánu mala Lesná správa v Opatovej /vznikla z polesia Opatová a polesia Omšenie, ktoré malo sídlo na trenčiansko-teplickej Baračke/  napríklad tieto hlavné deceniálne úlohy na roky 1972 – 1981: ťažba rubná ihličnatá – 13 900 m³, predrubná – 9 500 m³, rubná listnatá – 43 700 m³, predrubná 30 900 m³.  Plán zalesňovania celkom predstavoval 349, 74 ha. Všetky plánované úlohy zabezpečovalo 40 robotníkov, 11 technicko-hospodárskych pracovníkov a 1 administratívna pracovníčka. Mená robotníkov, pre ich veľkú fluktuáciu, ani nemožno uviesť. Vedúcim lesnej správy bol Ing. Jozef Štefánik, samostatnými technikmi pre pestovateľskú činnosť - Ing. Ján Galan, pre ťažbovú činnosť - Stanislav Ďuriš, pre ekonomickú činnosť - Ľudovít Remenec. Technikom MTZ bol Anton Psotný, administratívnou pracovníčkou Antónia Švančarová, lesníkom LO Žihlavník - Štefan Ďurech a neskôr Pavol Farula, lesníkom LO Omšenie - Štefan Suchý,  lesníkom LO Kamenica - Eduard Nosálek a neskôr Peter Klabník, lesníkom LO Trenčianske Teplice - Jozef Chytil, lesníkom LO Podháj Karol Gabaj a lesníkom LO Kubrá  Jaroslav Sýkora. Po čase dochádzalo na postoch niektorých lesných obvodov  k personálnym zmenám.    V pestovateľskej činnosti nenastalo žiadne mechanizačné vylepšenie, iba pri ošetrovaní a ochrane lesa sme v malej miere používali chemizáciu. Do ťažbovej činnosti prišli vylepšené antivibračné a odľahčené motorové píly Stihl.  Okrem 3 párov režijných záprahov boli k dispozícii 2 kolesové traktory Z – Super, vybavené navijakom na vyťahovanie kmeňov a guľatiny od pňa. To urýchlilo približovací proces, avšak kolesové traktory narúšali štruktúru lesnej pôdy, ničili lesný podrast – prirodzené zmladenie a stojace stromy trpeli odieraním kôry. Mechanizácia v približovaní drevnej hmoty vyvolala budovanie lesnej dopravnej siete pre kolesové traktory a nákladné autá k odvozným miestam. Tak sa vybudovala 5,5 km zvážnica Vlčie, 0,8 km – Mikudová, 3,0 km – Mikudová, 5,0 km – Kozelnica, 5,5 km – Žihlavník, 2,5 km Dúbrava, odvozná penetračná cesta v Opatovskej doline – 2,5 km,  Hlboká v Dolnej Porube tiež 2,5 km. Vybudovanie ciest umožnilo dopravovať robotníkov na vzdialené lesné pracoviská terénnymi automobilmi GAZ a ARO 240, a tiež dovážať im teplú stravu na pracoviská. Záujem o teplú stravu bol však limitovaný jednak nezáujmom o stravu zo spoločnej jedálne, jednak krátením limitov pohonných hmôt.    LHP na roky 1982 – 1991 predpisoval splnenie nasledujúcich hlavných úloh:  zalesňovanie celkom – 245, 94 ha, ťažba rubná ihličnatá – 10 370 m³, listnatá – 41 030 m³, ťažba predrubná 34 000 m³. K 1. aprílu 1988 mala Lesná správa Opatová 11 THP, v pestovateľskej a stavebnej činnosti 29 robotníkov, 11 ťažbárov, 2 traktoristov, 2 kočišov a 2 vodičov. Mala k dispozícii samohybný pásový naviják LPV – 20 na vyťahovanie kmeňov v prebierkových porastoch, 8 kusov motorových píl Stihl, 9 kusov píl Husquarna, 1 krovinorez Stihl, 1 postrekovač Stihl, 2 kusy univerzálnych kolesových traktorov Zetor 7245, 1 automobil ARO 240 – osemmiestny, 1 automobil AVIA 31 – skriňová, 15 miestna, osobný automobil Moskvič 427, 2 páry režijných koní. Okrem toho Lesná správa Opatová vlastnila administratívnu budovu a maštale pre kone, hospodárske budovy v Opatovej a Trenčianskych Tepliciach, sklady PHM a MTZ so sociálnymi zariadeniami /sprcha, WC, čakáreň a 1 izba – slobodáreň, dvojlesovne v Opatovej a Omšení, hájenky v Dolnej Porube a na Baračke, niekoľko bytov, lesné škôlky v Dolnej Porube a Trenčianskych Tepliciach. Po poľovníckych chodníčkoch   /Podľa MUDr. J. BÓNU a MUDR. V. TOČÍKA, 1988/     V čase prvej Československej republiky bol vedúcim poľovného revíru v Opatovej riaditeľ trenčianskej firmy Tiberghien. Volal sa Špiller a viedol revír bývalej Študijnej základiny. Pre hosťov firmy bola postavená v rokoch 1929 – 1931 poľovnícka chata na lúke Baranová. Revír mal hájnikov z radov zamestnancov firmy. Chránili revír pred pytliakmi. Hájnikmi boli Štefan Rehák a Ján Vlna.    Po roku 1945 firma o revír prišla. V roku 1950 si ho prenajala odborová organizácia pri OÚNZ v Trenčíne. Predsedom poľovného združenia sa stal MUDr. V. Točík, poľovným hospodárom MUDr. Ľ. Emanuel, pokladníkom L. Pajdušák. Členmi revíru boli MUDr. Dieška, MUDr. Omaník, MUDr. Gočár, MUDr. Bóna a MUDr. Rehák. Funkciu hospodára vykonával od roku 1972 Ing. J. Štefánik.    Lesný poľovný revír v Opatovej mal v lete v roku 1988 výmeru 1 549 hektárov a v tom čase nachádzala sa v ňom poľovná úžitková zver  jelenia  v počte 28 kusov, srnčia – 41 kusov, diviačia – 19 kusov, zajac – 10 kusov. Zo škodnej sa nachádzalo v revíri asi 15 kusov líšok a 6 – 8 jazvecov. V porovnaní s rokom 1950 vymizol bažant a jariabok. Od roku 1980 sa rozšíril krkavec, ktorého bolo v revíri približne 5 párov. Jelenia zver sa zdala silne premnožená. Kým ešte v sedemdesiatych rokoch sa v revíri ulovilo  8 – 10 kusov jelenej zveri, v polovici osemdesiatych rokov už po 18 – 22 kusoch. Podobne sa premnožila srnčia a diviačia zver. Viac ako polovicu ulovenej zveriny poľovníci odovzdávali štátu prostredníctvom Hydinárskych závodov Cífer.    Poľovnícke združenie v roku 1988 malo 21 riadnych členov. Prísne dodržiavali stanovy združenia, zúčastňovali sa pracovných brigád pri budovaní poľovníckych zariadení, pri kosení objemového krmiva a na príprave dužinatého a jadrového krmiva pre zver v poľovnom revíri. Pozn. redaktora príspevku: Autori obidvoch týchto príspevkov z roku 1988 poskytli svoje rukopisy do pripravovanej pamätnice k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o obci Opatová nad Váhom. Rukopisy sa zachovali v archíve ich redaktora. /van/